Milí priatelia,
rozhodli sme sa na našich stránkach uverejniť jeden článok, ktorý pred pár dňami vyšiel v jednom českom médiu, na zamyslenie nad tým, čo sa momentálne na pôde Europarlamentu „pečie“ proti občanom Európskej únie. Pretože hlavným zámerom novej zbraňovej legislatívy rozhodne NIE JE bezpečnosť občanov. A dá sa to veľmi ľahko doložiť skúsenosťami z histórie. Či je to zámer, alebo nekompetentnosť – to necháme na vás.
Štruktúry európskej únie na všetkých úrovniach vykazujú tak nápadné zhody s fungovaním socialistického štátu, že by sme aspoń my, ľudia žijúci v postkomunistických krajinám, mali byť skutočne veľmi ostražití. Diskutovaný zákaz niektorých nožov má svoju dlhoročnú tradíciu. Poďme teda na krátku prechádzku históriou odzbrojovania obyvateľstva!
Žijeme v krásnej novej dobe, v epoche, keď bežné starosti z pliec občana sníme bdelý, zodpovedný a múdry bruselský úradník. A tou najzákladnejšou potrebou občana – aj napríklad podľa psychológa Abrahama Maslowa – je bezpečie. Bezpečie, ktoré nám narušujú teroristi, ľudia z inej kultúry, s militantnou nábožensko-politickou ideológiou vojny proti všetkému odlišnému, než sú oni sami. Islamisti. Útočia samopalmi, autami aj bombami.
V starosti o občanovo blaho je prvoradou úlohou úradníka vydať smernicu, zaistiť realizáciu nariadení a tak zaistiť bezpečnosť občanov. Preto Výbor pre … terorizmu navrhol vládam zákaz niektorých typov nožov – a my, poučení históriou, by sme mali začať byť ostražití, ak nie rovno utekať. Keď začne moc odzbrojovať občanov, schyľuje sa minimálne k totalite, ale skôr k vraždeniu.
Japonský vzor: Éra nových zajtraškov!
Japonsko bolo vyspelou civilizáciou už v dobe, keď sa v Európe sťahovali národy a vynález totalitnej spoločnosti je možné považovať za jeden z veľkých úspechov japonskej civilizácie. Už v epoche Asuka-džidai bolo vydané niečo ako Ústava, presne v roku 702 – zákonník Taihó – kde bolo výslovne napísané, že všetci musia držať hubu a všetko je cisárové.
Neskôr začali reformy Taika (t.j. Veľká zmena). Začali súpisom všetkej poľnohospodárskej pôdy vyslanými vládnymi úradníkmi. Po zaevidovaní bolo bolo zrušené súkromné vlastníctvo pôdy, ktorá prešla do osobného vlastníctva cisára. Vznikol nový centralizovaný systém štátnej správy, každý Japonec podliehal priamo panovníkovi, obyvateľstvo bolo rozdelené do skupín po päťdesiatich rodinách do jednotne veľkých obcí a zaviedla sa daň z nehnuteľnosti. Základným momentom, ktorý však zahájil reformu (rozumej totalitu), bolo odzbrojenie obyvateľstva. V každej oblasti bol vládny sklad, do ktorého museli obyvatelia odovzdať všetky zbrane. Reformy Taika sú asi prvým, historicky doloženým, príkladom totality hitlerovsko-stalinského typu.
Po niekoľkých storočiach a množstve vojen sa to opäť znormalizovalo. Japonci (nie ľud, ten musel držať hubu bez ohľadu na systém vždy) mali svoje meče a vládla všeobecná spokojnosť. Až 23. októbra 1868 nastala epocha Meidži džidai, čo doslova znamená éra osvietenej vlády. Éra Meidži začala zákazom nosenia zbrane na verejnosti. Následne prozápadne orientovaný vládca do tej doby izolované Japonsko otvoril Európe, zrušil šľachtu, ráznymi krokmi rozbúril japonskú kultúru a zem úplne otvoril pozápadneniu. Keď sa zakázaný a odzbrojený šľachtický stav – samuraji – pokúsil o povstanie, nechal osvietený reformný panovník povraždiť 25.000 príslušníkov historickej elity krajiny.
Keby Židia mali zbrane
Ako história samovražedného, ale hrdého a hrdinského povstania Varšavského geta proti nacistickým okupantom, tak nedávne bojové úspechy slobodného štátu Izrael ukazujú, že Židia skutočne vedia bojovať. Napriek tomu sa konal holokaust a nemeckí Židia išli vlakom „na porážku“ bez odporu.
Oni sa totiž ani nemali čím brániť – odzbrojenie nemeckých občanov bolo jedným z bodov, ktoré zaviedol Adolf Hitler v roku 1938, keď už disponoval perfektne vyzbrojenými vojenskými a paramilitantnými jednotkami riadenými jeho nacistickou stranou. Takže Židia nemali šancu. Nejde o môj extravagantný názor – kongresman USA za Aljašku, Don Young minulý rok vo verejnej diskusii vyhlásil: „Koľko miliónov ľudí bolo zastrelených a zavraždených, lebo boli neozbrojení? Päťdesiat miliónov v Rusku. Koľko Židov bolo daných do pecí len preto, že nemali zbrane?“.
Hitler nebol sám
Turecko obmedzilo prístup obyvateľstva k zbraniam v roku 1911. O štyri roky neskôr vyvraždili Turci v prvej genocíde 20. storočia jeden a pol milióna neozbrojených Arménov. Sovietsky zväz zaviedol kontrolu zbraní už za života Lenina, v roku 1922.
A koniec-koncov, aby sme nechodili len do zahraničia: „§ 2: Držať strelnú zbraň alebo strelivo môže iba ten, kto k tomu obdržal od okresného národného výboru povolenie (zbrojný list). § 19: Pokiaľ je to nutné k zachovaniu alebo obnoveniu verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, prípadne z iného dôležitého verejného záujmu, môžu Ministerstvo vnútra a pre svoje obvody tiež krajské a okresné národné výbory nariadiť hlásenie všetkých alebo určitých druhov zbraní (streliva) alebo ich odovzdanie na určité miesto do úschovy alebo obmedziť a prípadne aj zakázať ich nosenie alebo držbu“. To je náš, český zákon zo dňa 16. júna 1949. Podpísaní: Gottwald v. r., Dr. John v. r., Zápotocký v. r., arm. gen. Svoboda v. r., Nosek v. r., Dr. Čepička v. r. Pre mladšiu generáciu – Gottwald a Čepička boli komunistickí vrahovia.
162/1949 Zb. – Zákon zo dňa 16. júna 1949 o zbraniach a strelive
§ 2. Držanie.
(1)
Držať strelnú zbraň alebo strelivo môže len ten, kto na to dostal od okresného národného výboru povolenie (zbrojný list).
(2)
Zbrojný list sa smie vydať len, ak niet obavy zneužitia; osobám mladším 18 rokov potom len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(3)
Zbrojný list nepotrebujú osoby, uvedené v § 1, ods. 1 a 2, pokiaľ ide o zbrane (strelivo), ktoré oprávnene vyrábajú, opravujú alebo s ktorými oprávnene obchodujú.
(4)
Na držanie zbraní sečných, bodných a úderných netreba povolenie. Zbrane tieto nesmú však držať osoby mladšie 18 rokov; výnimku môže povoliť okresný národný výbor. Okresný národný výbor môže, ak je obava zo zneužitia, zakázať určitej osobe držanie týchto zbraní vôbec alebo ich držanie nad určité množstvo.
§ 3. Nosenie.
(1)
Nosiť akúkoľvek zbraň alebo strelivo smie len ten, kto na to dostal od okresného národného výboru povolenie (zbrojný pas).
(2)
Zbrojný pas sa smie vydať zpravidla len osobám starším 18 rokov, ak preukážu potrebu nosiť zbraň a ak niet obavy zo zneužitia.
(3)
Povolenie nosiť zbraň oprávňuje tiež ju držať, povolenie nosiť strelnú zbraň oprávňuje tiež držať a nosiť strelivo k nej patriace, a to v množstve vyznačenom v zbrojnom pase. Osoba, ktorej bol zbrojný pas vydaný, je povinná mať ho vždy pri sebe, kedykoľvek zbraň (strelivo) nosí, a je povinná preukázať sa ním na vyzvanie orgánom Sboru národnej bezpečnosti alebo inej verejnej stráži.
(4)
Ustanovenie odseku 3 platí obdobne aj o poľovných lístkoch (§ 33 zákona zo dňa 18. decembra 1947, č. 225 Sb., o poľovníctve).
Proste povedz nie!
V osemdesiatych rokoch prebehla v Amerike totálne neúspešná kampaň proti drogám. Jej heslo znelo „Proste povedz nie!“. Kampaň nevyšla, pretože Američania sa nenechajú od vlády bu***ovať a tak si v pokoji fetovali ďalej. Aby nedošlo k omylu – nevyzývam k užívaniu drôg! Ale mali by sme nasledovať ich príklad v zmysle nepoddať sa únijnej b***ácii. A ešte raz si môžeme od Američanov vypožičať heslo „Proste povedz nie!“. Zatiaľ platí pre nezmyselné bruselské návrhy, ale ja sa obávam, že už čoskoro sa bude vzťahovať na celú Európsku úniu.
Jiří X. Doležal, Magazín Reflex
Z originálu preložil Rastislav Maršálek, doplnil František Ušák
