Vážení športovci,
po rozbehu príspevkov na našej novej stránke, pridávame prvý príspevok aj do sekcie Zaujímavosti.
Ako sme spomenuli už v predchádzajúcom článku, v tomto roku oslavujeme až tri významné výročia. A v rámci jedného z nich – stého výročia vzniku Československej republiky, si chceme pripomenúť toto obdobie spomienkou na jeden z mnohých úspešných výrobkov, ktoré boli výlučne výsledkom šikovnosti a invencie našich ľudí. Bol ním Samopal vz. 58, nazývaný aj „Kosa“ ktorý v jeho upravenej civilnej verzii využívajú vo svojich súťažiach aj strelci Slovenského zväzu vojakov v zálohe.
Pokiaľ hovoríme o samopale vz. 58 (alternatívne označenie: Sa vz. 58, oficiálne vojenské dobové označenie: 7,62mm samopal vz. 58), je treba najprv ozrejmiť jeho nešťastné pomenovanie.
Jednoducho povedané, rozdiel medzi samopalom a útočnou puškou spočíva v použitej munícii – pri samopale sú to náboje pištoľové, zatiaľ čo pri útočnej puške sú to náboje puškové – resp. skrátené puškové náboje. Alebo ešte jednoduchšie povedané -pri samopale sú to náboje kratšie a pri útočnej puške dlhšie. Z toho všetkého plynie väčší dostrel a väčšia účinnosť útočnej pušky v porovnaní so samopalom. Sa vz. 58 sa radí preto do kategórie útočných pušiek.
Odpoveď na prípadnú otázku, prečo vôbec došlo k takémuto mätúcemu označeniu tejto zbrane, je vcelku jednoduchá. V dobe vzniku Sa vz. 58 sa termín útočná puška v Československu prakticky nepoužíval.
Dokonca sa objavuje aj trochu divoká teória, že vtedajším súdruhom sa označenie „útočná puška“ nezdalo vhodné vo vzťahu k vlastnej výzbroji práve kvôli prídavnému menu „útočná“.
7,62mm samopal vz. 58
V predpise Děl-21-5 „7,62mm SAMOPAL vz. 58“ vydanom v roku 1960 k tejto zbrani sa píše, že je určená k ničeniu živej sily nepriateľa streľbou, pažbou alebo bodákom, predovšetkým v boji z blízka. Je možné ju tiež použiť k streľbe na útočiace lietadlá, vrtuľníky a na padákové výsadky.
Zo samopalu vz. 58 je možné strieľať dávkami (malými – 3 až 4 rany, veľkými – 10 až 30 rán) alebo jednotlivými ranami. Aspoň tak sa o veľkosti dávok píše v manuáli. Prakticky je však možné strieľať dávkami od dvoch do 30 rán, pričom obmedzenie zdola je dané výlučne zručnosťou strelca a zhora kapacitou zásobníka. Účinná streľba na pozemné ciele je do 600 m a na vzdušné ciele jednotlivými ranami do vzdialenosti 500 m, dávkami do 400 m. Na skupinové pozemné ciele je účinná streľba do vzdialenosti 800 m. Najväčší dostrel je 2800 m. Počiatočná rýchlosť strely je 705 m/s a strela má smrtiaci účinok po celej dráhe letu až po maximálny dostrel. Ako munícia sa používa niekoľko verzií nábojov sovietskeho pôvodu 7,62 x 39 mm vz. 43.
Teoretická rýchlosť streľby (kadencia) je 800 rán za minútu. Bojová rýchlosť streľby pri streľbe jednotlivými ranami je až 40 rán za minútu, pri streľbe malými dávkami až 120 rán za minútu a veľkými dávkami až 150 rán za minútu.
Tri verzie
Zbraň sa vyrábala v troch odlišných verziách podľa spôsobu jej použitia.
Klasická pechotná verzia 7,62mm samopal vz. 58 P má „obyčajnú“ drevenú pažbu, kvôli ktorej vznikla aj jej prezývka „pádlo“ (tú už dnes môžte počuť len zriedkakedy).
Pri výsadkovej verzii 7,62mm samopal vz. 58 V je drevená pažba nahradená kovovou sklopnou ramennou opierkou, čím sa zmenšila prepravná veľkosť zbrane. Odklopenie ramennej opierky do „pracovnej“ polohy je rýchle, ale v hektických situáciách sa dá, pochopiteľne, strieľať aj so sklopenou opierkou. Samopal v tomto variante nebol určený výlučne pre leteckých výsadkárov, ale aj pre ďalšie druhy vojsk, kde bolo potrebné použiť zbraň s menšími prepravnými rozmermi. Napríklad ju dostali motostrelci prevážaní obrnenými transportérmi (OT-62 TOPAS, OT-64 SKOT) alebo bojovými vozidlami pechoty. Podľa sklopnej opierky sa mu medzi vojakmi hovorilo proste „sklopka“. Až oveľa neskôr sa objavila prezývka „kosa“ (či už podľa tvaru evokujúceho daný nástroj alebo v súvislosti s „kosením“ nepriateľa), ktorá sa nakoniec stala prezývkou pre Sa vz. 58 obecne.
Pre o niečo sofistikovanejší spôsob boja slúžila verzia 7,62mm samopal vz. 58 Pi s úchytom pre zameriavací infraďalekohľad určený pre boj za zhoršenej viditeľnosti. Naviac bola vybavená tlmičom plameňov, aby samotný strelec nebol pri streľbe v noci oslepený a jeho pozícia nebola tak ľahko odhaliteľná (čo neplatilo, pokiaľ mal nepriateľ taktiež zameriavací infraďalekohľad). Namiesto bodáka sa k úchytu pod muškou upevňovala sklopná dvojnožka.
Samopal vz. 58 tvoril štandardnú výzbroj pechoty československej armády, odkiaľ sa následne preniesol aj do armád oboch následníckych štátov. Veľké množstvá týchto zbraní skončilo tiež v zahraničí. Pred novembrom 1989 v štátoch podporovaných „východným blokom“ a samozrejme tým aj Československom a po novembri 1989 sa kvôli rozpredajom armádnych prebytkov portfólio užívateľov pravdepodobne ešte viac rozšírilo.
Zdroj: Technet.cz, https://technet.idnes.cz/samopal-vz-58-cy2-/vojenstvi.aspx?c=A181114_141828_vojenstvi_erp
